Dnes myšlienka od Osha:

“Najväčší zázrak na svete je, že ty si, že ja som. “Byť” je najväčší zázrak – a meditácia k nemu otvára dvere. Ale len človek, ktorý má rád sám seba, môže meditovať; inak budeš stále unikať pred sebou, vyhýbať sa sám sebe. Kto sa chce pozerať na škaredú tvár a prenikať do škaredej bytosti? Kto už len sa chce ponoriť hlboko do svojho vlastného bahna, do svojej vlastnej temnoty? Kto už len chce vliezť do pekla, ktoré v sebe vidí? Chceš všetko toto nechať pod pokličkou, prikryté nádhernými kvetmi, a chceš uniknúť sám sebe.

Preto ľudia sústavne vyhľadávajú spoločnosť. Nedokážu byť so sebou sami; chcú byť s inými. Ľudia vyhľadávajú hocijaký typ spoločnosti, len aby sa zbavili svojej vlastnej spoločnosti. Budú hodiny sedieť v kine a pozerať niečo absolútne stupídne. Budú hodiny čítať detektívku a plytvať časom. Budú znova a znova čítať tie isté noviny, len aby sa niečím zaneprázdňovali. Budú hrať karty a šach, len aby zabili čas – ako keby ho mali priveľa!

Nemáme priveľa času. Nemáme dostatok času na to, aby sme rástli, boli a vychutnávali si.”

Potrebujeme pochopiť, že prílišná aktivita nás vždy chráni pred tým, aby sme čelili sami sebe. Prílišné hovorenie nás chráni pred rozmýšľaním. Všetko toto sú signály, že niekde v sebe nevieme niečo spracovať – alebo nechceme spracovať.

Aké sú vaše vyhýbacie manévre? Čoho máte priveľa – alebo čo robíte navyše? Ako bránite sami sebe čeliť svojej temnote? A ako vlastne táto temnota vyzerá?

Skúste sa sledovať a zapisujte si, čo zistíte. Ako často ste sa prichytili pri hovorení, keď ste nepotrebovali nič dosiahnuť? A o čom ste vtedy hovorili? O sebe? O iných?

Reklamy