“Je veľmi dôležité, aby sme sa znovu naučili umeniu oddychovať a uvoľniť sa. Nielenže to pomáha predchádzať mnohým nemociam, ktoré sa vyvíjajú vďaka chrinickému napätiu a starosteniu sa, ale nám to umožňuje vyčistiť si hlavu, spstrediť sa a nájsť kreatívne riešenia problémov.”

Thich Nhat Hanh

Kým sme v pohone, vrave a rozruchu, vyhýbame sa vlastne tichému hlásku našej duše, ktorý by nás nútil zapodievať sa vecami, ktorými sa zapodievať nechceme – chybami, čo robíme,  našimi obavami, utkvelými predstavami, diktátom nášho ega… Keď sa uvoľníme a skľudníme, tieto veci sa nenásilne vynárajú na povrch a pokiaľ je dôležité ošetriť ich, budú sa vo vlnách vracať znova a znova. Pozorujme ich; nezaujímajme stanovisko, len si uvedomujme, že “aj toto sme my” – že sledujeme tú časť zo seba, ktorú neukazujeme obvykle nikomu, ani sami sebe nie. Nemusí to byť tá najkrajšia časť z nás, ale je naša a chce, aby sme sa ňou zaoberali, aby sme jej venovali pozornosť.

Vezmime to, čo sa v chvíľke ticha vynára najčastejšie, a lenivo to pozorujme. Sledujme, ako sa to správa. Sledujme príbeh, ktorý nám to rozpráva. Vezmime to na vedomie, naučme sa, čo nám to hovorí o nás a živote našimi očami, nezaujmime k tomu stanovisko a nasajme do seba emóciu, ktorá v tom okamihu zostala zavrznutá. Moťno sa daná vec už neobjaví nikdy viac. Zapamätajme si, že aj ona bola súčasťou nášho života a umožnila nám precítiť niečo, čo by sme inak nezažili. Tie dobré i tie zlé veci robia náš život bohatým na zážitky a životahodným.

Robte si celý týždeň chvíľky na oddych a sledujte myšlienky, ktoré k vám v čase vnútorného uvoľnenia prichádzajú. Zapisujte si ich a sledujte, ako vzorce myslenia vám vykresľujú.