Kliknúť pravým tlačidlom myši a dať “uložiť cieľ ako”:

Vnútorný monológ pre ošetrenie zlosti, depresie, bezmocnosti a nepohody

Text pre skopírovanie a vytlačenie:

Ako človek mám veľa možností v tom, že si viem vedome zvoliť, ako emocionálne zareagujem na to, keď ma budú podmienky alebo ľudia v mojom prostredí frustrovať alebo blokovať od dosiahnutia toho, čo chcem. Preto si, ak sa zavčasu zbadám, môžem vybrať, že ak ma postretne nejaké príkorie, budem miesto zúrivosti či depresie cítiť len mierne sklamanie a ľútosť.

Aj keď väčšina ľudí cíti hnev alebo depresiu, ak im podmienky alebo iní ľudia bránia dosiahnuť to, čo chcú, sú aj ľudia, ktorí sa tak necítia. Každý sme individuálny jedinec a reagujeme na príkoria po svojom. Ja si volím správať sa ako tí, čo pri príkorí cítia len mierne sklamanie alebo smútok, že to nešlo ľahšie. Nemienim sa príkoriami nechať vytáčať ani deprimovať, a to ani vtedy, ak mám silnú vrodenú alebo vovychovávanú tendenciu ľahko sa naštvať a vybuchnúť či strácať rýchlo odvahu. Mám totiž rovnako aj schopnosť zavčasu odhaliť a potlačiť tieto správania a miesto toho priznať, že aj keď sa mi nepáči vývoj situácie, cítiť mienim len mierne sklamanie alebo smútok, ale rozhodne nie zúrivosť či zúfalstvo. Príkoria totiž nie sú výpoveď o mne – pokiaľ z nich svojou nevhodnou reakciou presne toto neurobím! Som aj naďalej plnohodnotný človek so svojimi zvláštnosťami a ako každému inému človeku sa mi nemusí páčiť, ak mi veci nevychádzajú, ale nepovažujem to za koniec sveta, len za malé zdržanie.

Keď ma niečo brzdí v postupe, je to vždy len momentálny stav. Ak mi trvá pridlho, viem si ho rozobrať a premeniť na lekciu, ktorá mi nabudúce pomôže neopakovať chyby. To, že ma niečo brzdí teraz, ešte neznamená, že ma vždy všetko bude brzdiť. Je to len situácia, nie môj život…

A vždy, keď sa prichytím, ako nariekam, že ma každý a všetko brzdí, uvedomím si, že je to len hlúpe zovšeobecnenie, ktorého jediným cieľom je obrať ma o kontrolu nad svojím životom. Alebo som skutočne v živote nenašiel jediného človeka, čo by mi nebol prekážal? Jedinú situáciu, ktorá by bola vyšla?

Ľudia a podmienky sa menia a zajtra ma už nemusia brzdiť ani zdržiavať; možno už zajtra zažijem deň, kedy ma nič brzdiť ani vytáčať nebude.

Reklamy