“Je to tvoja energia, čo tvorí tvoju budúcnosť.”

Všetci poznáme príslovie: Daj pozor na to, čo si praješ, pretože by sa ti to mohlo splniť. 🙂 Veľmi často chceme z chvíľkového impulzu a hlavne – z pocitu nedostatku. Ale aby sme cítili, že nám niečo chýba, musíme mať predstavu, že to potrebujeme. Čiže sme to už niekedy predtým museli mať, alebo sme videli, že to má niekto iný. Naše poznanie sa zakladá na porovnaní. Ešte aj tie fyziologické potreby tak fungujú – najprv sme mali stav “dýcham”, odrazu ho nemáme a začíname si uvedomovať, že “potrebujem” dýchať.

Problém sa do našich prianí vkráda vtedy, keď sa do nášho porovnávania začína vkrádať nadstavbové ego – tá “socializovaná” časť v nás, ktorá bola vychovaná fungovať istým spôsobom.. Porovnávame sa s niekým iným, zisťujeme, že niečo nemáme a chceme to. Presne to. A ak sa nám to naplní, odrazu zistíme, že sme získali krátkodobý stav uspokojenia a dlhodobé problémy, pretože nás v stave “chcenia” ani nenapadlo myslieť na dopady.

Preto sa napríklad odporúča, aby do potravín človek nešiel nakupovať hladný, pretože kúpi dvoj- až trojnásobok toho, čo skutočne potrebuje.

Čo to znamená pre naše “objednávky Univerzu”? Že by sme ich nemali zadávať zo stavu pocitu nedostatku. Ak cítime silnú potrebu, máme aj veľmi presný obraz toho, ako má vyzerať “naplnenie” – a môže sa stať, že ak naplnenie našej potreby príde v trochu inej podobe, nevšimneme si ho. My si totiž prajeme veci (tak je stavaný náš mozog a naše vnímanie), ale Univerzum napĺňa pocit z toho, keď už tú vec budeme mať – čiže forma naplnenia sa môže veľmi odlišovať od našej predstavy.

Už od malého dievčatka som si priala byť “slávna spisovateľka”. Slávna preto, že som sa cítila celý život “neviditeľná”, tak som chcela byť všetkým na očiach. Spisovateľka preto, že pre mňa knihy boli najlepší kamaráti. A bez toho, aby som to vedela, Univerzum po celý čas pracovalo na naplnení môjho priania (a niekedy aj napriek mojim výdatným protiopatreniam): napĺňalo mi jedno aj druhé osve. Písala som odborné články a ľudia čítali a chválili. Pracovne som sa dostala do exponovanej pozície všetkým na očiach a prestala som byť neviditeľná. Ešte stále som nebola “slávna spisovateľka”, ale Univerzum sa postaralo, že som mala možnosť sebavyjadrenia a že som prestala byť neviditeľná a začala byť pre istú vrstvu čitateľov “pojem”. Keby som bola čakala, že zo mňa bude druhý Hemingway, tak ešte dnes  som nešťastná, lebo sa porovnávam s niekým, kým nikdy nebudem. (Hemingway už bol a bodka. 🙂 ) Našťastie som sa niekde po ceste prestala porovnávať, začala som pozerať len na svoju skutočnú potrebu, nie jej vonkajší prejav – a odrazu som zistila, že “potreba naplnená; aká je ďalšia?” 🙂

Máte aj vy nejakú oblasť, kde si prajete veci z pozície nedostatku?  Skúste sa pozrieť na to, ako by ste sa cítili, keby ten nedostatok už neexistoval – a kedy sa v svojom živote tak už cítite. Angličania hovoria “count your blessings”, rátajte svoje dary/požehnania – váš životný pocit sa okamžite skokovo zmení. 🙂

Reklamy