V tomto šialenom svete, ktorý sa nás snaží natlačiť do podoby, akú majú všetci ostatní, je najťažším zápasom zápas o právo byť sám sebou. Kým sa podobáme na ostatných, myslia si, že nás poznajú, že vedia predvídať naše správanie a reakcie. Kým sme predvídateľní, neboja sa nás. Kým sme predvídateľní, sme ovládateľní. Na štandardný impulz máme štandardnú reakciu. Každý, kto vie, ako taká “štandardná reakcia” vyzerá, vie ju v nás vyvolať. To mu dáva pocit kontroly v nekontrolovateľnom svete.

Len čo sa však začneme odlišovať, len čo začneme byť sami sebou, prestávame byť pre ľudí predvídateľní a kontrolovateľní. Časť sa nás zľakne, časť nám bude závidieť odvahu, ktorú oni nemajú – a preto nás začne odmietať a začne nám dávať nepríjemné nálepky.

To je v poriadku. Nemusíte sa zapáčiť každému – ono sa to ani dosť dobre nedá. Vždy sa nájde niekto, kto má iné predstavy o živote ako vy. To nie je výpoveď o tom, že jeden z vás nemá pravdu, ale len o tom, že máte rozdielne predstavy o živote.

Koniec-koncov, sú to len predstavy.

Nebojte sa odlišovať. Buďte sami sebou; budete spokojnejší a šťastnejší a hoci to niekomu nebude vyhovovať, nájde sa dosť ľudí, ktorí vás takých budú mať radi. To je pre vás tá správna spoločnosť.

Máte nejaké vlastnosti alebo prejavy, ktoré vás výrazne odlišujú od ostatných? Akí ľudia vás za to majú radi? Akí ľudia sa vám kvôli tomu  vyhýbajú alebo vás kritizujú? Čo v správaní vašich kritikov je spoločné? Ako sa cítite, keď vás niekto “nemá rád”?

Reklamy